26. Týždeň – Začiatok dočasného konca

Opäť ďalší týždeň za nami. Tento sa niesol najmä v duchu mojich 30-tych narodenín a ich osláv v rámci možností a s ohľadom na môj (druhý) stav.

Narodeniny som oslávila pekne, pokojne a spokojne. Džús tiekol potokom. Išla som spať úplne rozkopaná. O 9 večer. Malý kopal, to preto.

Strávila som pekné chvíle najprv s kolegami v práci, potom s priateľom (snúbencom a otcom), mojou rodinou, so svokrovcami (budúcimi) a nakoniec s kamoškami. Nemôžem sa sťažovať. Oslávila som jubileum s každým, na kom mi záleží.

V práci sami zároveň začal mesiac sumarizovania a triedenia všetkých dokumentov a príprav podkladov pre nového kolegu, ktorý príde na moje miesto. Zistila som, že je tej práce viac, ako som si sama myslela, takže som sa chvíľku trápila s prípravou osnovy, aby som mu postupne za ten mesiac odovzdala, všetko čo bude potrebovať. Všetky informácie a podklady v čo najlepšom a najjasnejšom stave, aby to mal ľahšie.

Popri tom, som si ale začala uvedomovať, ako sa mi čas kráti.

Je pravda, že sú chvíle, kedy sa úprimne teším, že si “oddýchnem” od práce a moju myseľ a telo bude zamestnávať niečo iné, no zároveň cítim, že mi to všetko bude chýbať. Bude mi chýbať kolektív, bude mi chýbať zhon a cestovanie a všetky tie zážitky, ktoré prinesú situácie, na ktoré sa nik nevedel pripraviť.

Teraz vidím, koľko som sa za ten čas čo som v tejto práci naučila. Ako sa moja práca a moje kroky vyvíjali, ako som pomaličky rástla. Vidím, ako som sa naučila zjednodušiť si množstvo vecí, a ako som sa naučila myslieť na mnoho vecí, ktoré mi unikali počas prvých mesiacov v práci. Spomínam si, ako som sa trápila s niečim, čo teraz robím v  zlomku času a pripadá mi to úplne jednoduché.

Ako to dávam všetko dokopy, triedim a čistím cítim, že to nechcem nikomu odovzdávať. Nechcem, aby to robil niekto iný. Nechcem, aby sa na mojom mieste zabýval niekto iný a na mňa a moju prácu sa zabudlo.

Mám pocit, akoby som odchádzala navždy. Akoby som navždy prichádzala o možnosť pracovať, o možnosť byť v tom zhone, ktorý som mala rada a užívať si dobre zvládnuté kritické chvíle. Nebudem cestovať, nebudem stretávať nových ľudí. Nebudem sa učiť a nebudem si užívať tie situačné vtipy a spomínať na ne po rokoch, pretože nič z toho nezažijem. Viem, že sa teoreticky môžem po roku vrátiť. Tak sme sa vlastne aj predbežne dohodli, a ja by som bola veľmi rada, ak by to bolo skutočne možné, no aj tak.

Nemám ten pocit, že odchádzam, len na chvíľu.

Viem, že toto nemá priamo s tehotenstvom nič spoločné a už vôbec to neodzrkadľuje 26tt. Toto som však prežívala.  Pre mňa je asi tehotenstvo viac o mentálnom stave a vyrovnávaní sa s tým, čo ma čaká, než o fyzických zmenách. Narodeninové torty boli všetky skvelé a ani v jednej mi nechýbali kyslé uhorky.

A možno to nakoniec bude podobné tomu na čo som bola zvyknutá v práci. Myslím v tom, že sa človek reálne na nič nepripraví a až za pochodu sa učí ako riešiť vzniknuté problémy, skúma čo ich spôsobilo a ako sa im do budúcna vyhnúť.

Možno mi potom práca chýbať ani nebude.

Ktovie… Kto vie?

 

 

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s